Úbytok umelých potratov sa výrazne spomalil. Dorazili sme na dno?

Autor: Marek Michalčík | 5.8.2009 o 17:40 | Karma článku: 7,40 | Prečítané:  2491x

Už sme si zvykli na informácie, že počet umelých potratov rok čo rok klesá. Že to tak nemusí byť stále, naznačujú najnovšie čísla.

Prvým indikátorom zastavenia znižovania počtu umelých potratov sú zmenšujúce sa rozdiely medzi jednotlivými rokmi. Zatiaľ čo v polovici 90-tych rokov bol medziročný úbytok umelých potratov na úrovni niekoľkých tisícov, po roku 2000 išlo o úbytok na úrovni niekoľkých stoviek. V roku 2008 bol zaznamenaný úbytok umelých potratov v porovnaní s predchádzajúcim rokom iba o 30 prípadov. Ako priznáva Zuzana Podmanická zo Štatistického úradu, je možné, že Slovensko už dosiahlo hranicu znižovania umelej potratovosti.

Druhým indikátorom upozorňujúcim na možnosť zastavenia poklesu umelých potratov môže byť porovnanie so susednou Českou republikou, kde je vývoj v tejto oblasti, aj vzhľadom na spoločnú históriu a totožnú legislatívu, podobný. Podľa Ústavu zdravotnických informací a statistiky ČR sa počet umelých potratov oproti roku 2007 zvýšil o 346 prípadov. Po kontinuálnom medziročnom poklese umelých potratov za posledné dve desaťročia je to po prvý krát, čo počet umelých potratov stúpol. Ako spomína Zuzana Podmanická, takýto priebeh znižovania umelej potratovosti a jej zastavenia, je možné pozorovať aj zo štatistík iných štátov EÚ.

Je 13 000 umelých potratov pre Slovensko „ideálny" rovnovážny stav? Môžeme byť spokojní? Niekoľko porovnaní. Najskôr sú tu údaje od našich višegrádskych susedov. V Českej republike bol za rok 2008 počet umelých potratov 25 760, čo je vzhľadom k počtu obyvateľstva rovnaký pomer ako u nás. V Maďarsku (10 mil. obyvateľov) sa vykoná približne 46 000 umelých potratov, v Poľsku (38,1 mil. obyvateľov) sa vykoná každoročne niekoľko stoviek umelých potratov. Pozrime sa teraz na ďalšie, čo do počtu obyvateľov, porovnateľné krajiny so Slovenskom. Vo Fínsku (5,3 mil. obyvateľov) už dlhšie ako desať rokov kulminuje počet potratov na úrovni 11 000. V Dánsko (5,5 mil. obyvateľov) sa urobí približne 15 000 umelých potratov, v Nórsku (4,8 mil. obyvateľov) sa urobí približne 14 000 umelých potratov, v Chorvátsku (4,4 mil. obyvateľov) sa vykoná približne 4 500 potratov. Z Írska (4,5 mil. obyvateľov) vycestuje za potratom podľa odhadov 4 600 žien.

Ako vidno z čísiel, Slovensko sa zaraďuje do skupiny liberálne orientovaných krajín s pomerne vysokým počtom umelých potratov. Potešujúce je, že už nepatrí k tým z najhorším pomerom (napr. akými sú Rusko či Rumunsko) a dokonca v znižovaní počtu umelých potratov predbehlo viaceré zo Západných krajín, v ktorých mohla prebehnúť k problému umelých potratov spoločenská diskusia (napr. Veľká Británia, Švédsko).

Ako sa bude vyvíjať situácia v budúcnosti? Budeme žiariť spokojnosťou, že sa nám podarilo znížiť potraty iba na 13 000 (to znamená, že denne pri umelom potrate zomrie priemerne 35 detí)? Alebo sa neuspokojíme s takýmto stavom a vydáme sa „prenasledovať" krajiny, ktoré sú na to výrazne lepšie. Mne osobne je sympatický príklad Chorvátska, ktorý by mohol byť inšpiráciou aj pre našu krajinu, vzhľadom k podobnej legislatíve, mentalite, kultúrno-spoločenskému prostrediu i veľkosti krajiny.

Jedno z opatrení, ktoré by mohlo pomôcť nielen znižovať umelú potratovosť (veď nejde o štatistiky, ide o život), ale primárne ponúknuť pomoc tehotnej žene a jej dieťaťu v ťažkej životnej situácii, je novela zákona o zdravotnej starostlivosti, ktorá má ambíciu zlepšiť informovanosť žien. Sám som zvedavý, ako sa bude realizovať v praxi a aké prinesie výsledky. Myslím si, že je v nej potenciál, ktorý by mohol priniesť dobré ovocie aj v oblasti znižovania počtu umelých potratov. Samozrejme, novela všetko nevyrieši. Našim dlhodobým záujmom by preto malo byť najmä zvyšovanie zodpovednosti populácie pri nadväzovaní vzťahov a následnom rodičovstve. Najdôležitejšie však zostáva otázka, či to chceme. Chceme, aby sa počet potratov na Slovensku znižoval? Máme na výber, buď nebudeme robiť nič a podporíme tak voľbu pre potrat, alebo budeme pokračovať a ďalej pracovať pre voľbu za život. Ja osobne volím život.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Hovorili mu šéf. Fico sa k Bödörovi nehlási

Norbert Bödör je prvým väzobne stíhaným oligarchom spájaným so Smerom.

DNES PÍŠE MATÚŠ RITOMSKÝ

Ako spoznať rasizmus

Ja som nehajloval, iba som ukazoval, aký vysoký bol môj dedko.

Bödöra dali do väznice, ku ktorej sa Bonul nedostal

Oligarchova SBS služba má zmluvy s viacerými ústavmi.


Už ste čítali?