Na Slovensku aj tí najväčší promotéri potratov doteraz dbali o to, aby svoje hypotézy o práve/nepráve dieťaťa na život, posúvali do čo najvčasnejších štádií života človeka. Aj tí najväčší extrémisti mali hranicu na úrovni viability, teda okolo piateho mesiaca od počatia, keď už je možné dieťa zachrániť pri predčasnom pôrode. Nepočítal som s tým, že u nás môžu byť aj takí, pre ktorých je aj toto málo. Pán Oravec sa, zrejme, aby urobil dojem na predsedu SaS, ktorý sa mimochodom tiež už nechal počuť na túto tému, a chcel ukázať, že je ešte väčší liberál ako predseda. Vážený pán Oravec, dúfam, že Vašu predstavu o slobode, solidarite a liberálnosti už nikto nebude chcieť tromfnúť.
Pri aktuálnej volebnej kampani do Európskeho parlamentu som zažil ešte jedno sklamanie a rozčarovanie. Je ním Strana zelených. Na jej kandidátnej listine sa ocitli ľudia, ktorí dlhodobo predstavujú na Slovensku idey kolektivizmu a tzv. ľudských práv, čo sú podľa môjno názoru v čistom rozpore s ekologickým myslením. O pani Pietruchovej sa netreba naširoko rozpisovať, je dostatočne známa zo svojich aktivít za potraty a kolektivistickú sexuálnu výchovu na školách. Nové je však to, že tentoraz sa pokúša dostať do politiky cez Stranu zelených a nie ako minule cez Slobodné fórum. Pán Chmelár, dvojka na kandidátke zelených, zasa v rozhovore pre SME odkazuje mladým medikom, že ak sa chcú stať gynekológmi, musia deti nielen rodiť, ale aj zabíjať. A napokon Strana zelených poskytla miesto aj lesbickej aktivistke Hane Fábry. To, že títo ľudia kandidujú, považujem za normálny prejav túžby meniť veci podľa svojho videnia, ale prečo im dáva priestor Strana zelených? Nemala by strana s takýmto názvom byť skôr ochrankyňou ľudského života od jeho biologického počiatku, ochrankyňou prirodzenej rodiny a podporovateľkou citlivého svedomia? Nemala by sa skôr zameriavať na zmierňovanie neekologického životného štýlu a presadzovať znižovanie spotreby a záchranu lesov? Žiaľ, trend, ktorý „zelených" prevalcoval v Európe, dorazil už aj na Slovensko.
Určite by som vedel dať na zoznam nevoliteľných subjektov a mien mnoho ďalších. Ale ako som spomínal na začiatku, vôbec mi nešlo o zámernú kritiku politických programov ani o nejakú dokonalú analýzu. Chcem iba poukázať na nebezpečné trendy, ktoré sa prebúdzajú v niektorých malých a nových stranách a ktoré dávajú tušiť, že boj o úctu k človeku a jeho dôstojnosi zďaleka nekončí.