Môj sprievodca bol príjemný spoločník a jeho inteligentný a priateľský, v obchodnom žargóne by sme povedali „na zákazníka orientovaný", prejav ostro kontrastoval s realitou, ktorá bola okolo nás, čo u mňa spolu s tmavým prostredím výstavy vyvolávalo dojem akoby som sa ocitol v niektorom z bizarných filmov Davida Lyncha či Tima Burtona. Z výstavy mi zo všetkých „exponátov" utkveli najmä vedľa seba naukladané mŕtvolky detí v rôznom stupni vývinu takmer od počatia, až po dieťa asi v šiestom mesiaci prenatálneho vývinu. Pomyslel som si, že tie asi ťažko dali súhlas na to, čo s nimi urobili. Ale nepovedal som nič, nemalo to zmysel.
Čo ma na mojom sprievodcovi zaujalo asi najviac bola jeho viera, že boli splnené všetky etické a právne normy na to, aby tieto telá mohli byť takto upravené a vystavené. Keby sme žili v inej dobe, asi by som uveril jeho viere, ale keďže žijeme v takej, v ktorej sa často pochybuje aj o evidentnej a preukázateľnej pravde, nemohol som sa ubrániť pocitu, že sa jedná o pretvárku, či presnejšie povedané vedomé zakrývanie si očí a rozumu pred tušenou a predpokladanou pravdou. Pravdou o tom, že tieto telá pochádzajú z krajiny, v ktorej je najviac popráv na svete, v ktorej prišli milióny žien o svoje nenarodené dieťa v dôsledku politiky jedného dieťaťa, v ktorej vládne komunistický systém jednej strany všeobecne známy svojim postojom k ľudským právam.
Ale podpobný pocit som mal aj z reakcií obhajcov tejto výstavy z radov našich spoluobčanov. Mimovoľne som si pri nich spomenul na Kaya, ktorého tak silne omámila črepina zo zrkadla Snehovej kráľovnej, že nepoznal ani Gerdu a dokonca nepoznal ani to, kým bol predtým. Na to, aby precitol bolo treba nesmierne Gerdino úsilie, jej cesta na kraj sveta a slzy bolesti a lásky.
Obávam sa, že po tejto skúsenosti s postojmi našich spoluobčanov k výstave vystavujúcej mŕtvoly obyvateľov Číny, tu dnes nie sme len preto, aby sme bránili ľudské práva ľudí perzekuovaných v Číne a iných krajinách, ale týmto bránime samotné autentické ľudské práva a citlivosť na ľudské práva aj v našej krajine. Pretože je stále menej zrejmé to, že základné ľudské práva nie je možné vytvárať a upravovať si podľa seba, ale že je ich možné iba rozpoznávať a rešpektovať. Stojí pred nami rovnaká výzva ako pred Gerdou. A podobne ako ona sama nemala predstavu ako prekonať čaro Snehovej kráľovnej, tak ani my nevieme a nemáme jasno ako priviesť svet k dodržiavaniu ľudských práv. Ale som si istý, že ak sa do tohoto úsilia vložíme so všetkou zanietenosťou a odhodlanosťou, opäť podobne ako Gerda, dokážame prinavrátiť do tohto sveta ľudskosť, ktorá je nerozlučne spojená s rozpoznaním a uznaním ľudských práv.
Marek Michalčík, podpredseda Fóra života
Pripravené k verejnému zhromaždeniu „Porušovanie ľudských práv cez výstavu The Human Body a nečinnosť slovenských orgánov" pri príležitosti medzinárodného dňa ľudských práv, 10. 12. 2012.
