Cieľom úpravy je zlepšiť informovanosť žien pred umelým potratom, zaviesť trojdňovú lehotu od poučenia ženy do zamýšľaného vykonania zákroku a umožniť rodičom byť informovanými o zamýšľanom potrate neplnoletej dcéry.
Zásadne sa rozširuje rozsah a kvalita informácií, ktoré majú byť žene poskytnuté. Okrem informácií o povahe, priebehu a následkoch umelého potratu, fyzických a psychických rizikách a oprávnení získať záznam zo sonografického vyšetrenia, by lekár mal za povinnosť informovať ženu aj o alternatívach, najmä o možnosti utajeného pôrodu, adopcii a finančnej, materiálnej alebo psychologickej pomoci v tehotenstve, poskytovanej rôznymi organizáciami.
Z dôvodovej správy k návrhu vyberám:
„V posledných rokoch prišlo k viacerým legislatívnym zmenám (napr. k zavedeniu utajených pôrodov, zmene a zrýchleniu procesu osvojenia), ktorých cieľom bolo vytvoriť možnosť pre ženu v ťažkej sociálnej situácii, aby nemusela niesť bremeno výchovy dieťaťa. Rovnako mnohé mimovládne organizácie začali poskytovať konkrétnu materiálnu a psychologickú pomoc pre ženy, ktoré si zvolili pokračovanie tehotenstva. Cieľom návrhu novely je informovať ženu, ktorá žiada o vykonanie interrupcie, o alternatívach v prospech života nenarodeného dieťaťa.
Zároveň návrh zavádza 72 hodinovú lehotu, ktorou sa po poskytnutí kvalifikovaného poučenia vytvorí žene časový priestor na slobodné rozhodnutie. Bezpochyby je možné konštatovať, že dôležité rozhodnutia budú kvalifikovanejšie a slobodnejšie, ak nasledujú po určitom minimálnom čase reflexie - naviac v prípade, ak sú žene poskytnuté nové informácie."
Napriek pádu komunizmu a viacerým pokusom o zákaz umelých potratov, naša legislatíva zostáva vo svojej podstate rovnaká už viac ako dvadsať rokov a nereflektuje spoločenský posun v tejto otázke. Návrh, ktorý je v parlamente, má podľa mňa šancu na úspech. Mal by mať. Veď jeho cieľom nie je obmedziť či zakázať umelé potraty, ale racionálnym a taktným spôsobom posunúť umelý potrat z úlohy antikoncepcie do úlohy krajného riešenia. Návrh vnímam ako veľkú príležitosť potvrdiť aktuálny stav spoločenského diškurzu v legislatívnej rovine a to bez polarizovania spoločnosti či politikov.
V mojom optimizme ma brzdí iba skutočnosť, že poslanci mali už jeden pokus takýto návrh prijať. Avšak v máji 2008 návrh odmietli posunúť do druhého čítania a nepripustili k nemu ani len diskusiu. Ja len dúfam, že sa to stalo na základe nejakých mne neznámych výsostne politických dôvodov, ktoré časom pominuli a o návrhu sa tentoraz v národnej rade diskutovať bude.
